Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies.

Viac
 

Kultúrne pamiatky

DREVENÝ GRÉCKOKATOLÍCKY KOSTOL SV. PARASKEVY

V obci Vyšná Polianka sa nachádza jedna národná kultúrna pamiatka - Gréckokatolícky drevený kostol sv. Paraskevy. Postavený bol v roku 1919 na mieste pôvodného chrámu z roku 1810. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo s jednoduchšou architektúrou oproti pôvodnému chrámu. Stavba je zrubová, jednovežová, dvojdielna, trojpriestorová. Vo veži sa nachádzajú už len dva zvony z troch, je vsadená do predsiene. Zaraďuje sa medzi najmladší drevený kostol na východnom Slovensku. Posledné väčšie reštaurovanie prebehlo v roku 2004.

Nachádza sa ďalej od hlavnej cesty za murovaným pravoslávnym kostolom pri obecnom cintoríne. Aj v súčasnosti slúži svojmu účelu a nepravidelne sa v ňom konajú sväté bohoslužby. Kľúč od neho má obyvateľka, pani Mária Špiková, ktorá býva na č.d. 12. Vlastníkom je naďalej gréckokatolícka cirkev, farnosť Mikulášová. 

VOJNOVÝ CINTORÍN VYŠNÁ POLIANKA

Cintorín vznikol po skončení 1. svetovej vojny v roku 1916 a sú na ňom pochovaní vojaci, ktorí padli v tejto vojne v rokoch 1914 - 1918. Medzi 226 vojakmi z rozličných krajín sa nachádzajú aj piati nemeckí vojaci. Vybudovalo ho rakúsko-uhorské Kriegsgräber-komando, ktoré bolo určené na stavby vojnových cintorínov. Na to využívali mnohých vojnových zajatcov, ktorí museli vykopať mŕtve telá v tunajšom chotári a pochovať ich na cintoríne, pričom to robili holými rukami a to čo našli po zosnulých, si vzali. Tých, ktorí boli zároveň zdatnými majstrami, využili na tesárske či kamenárske práce.

Pôvodná podoba vojnového cintorína v obci patrila vďaka svojmu pôdorysu k najzaujímavejším v okrese Bardejov. Hroby boli usporiadané v štyroch radoch do polkruhu. Tvorí ho 98 jednotlivých hrobov, 5 spoločných a 11 masových šácht. Mená pochovaných sú neznáme, od rakúsko-uhorských vojakov sa dozvedeli len 7 známych mien, ktoré sú evidované dodnes. 

O cintorín sa v medzivojnovom období staral Ondrej Hruška zo Zborova, po 2. svetovej vojne začal chátrať. Bol oplotený len pletivom a v strede bol osadený drevený kríž. Rokmi sa jeho vonkajšia podoba začala meniť, náhrobky sa zničili, preto v roku 2006 prebehla rozsiahla rekonštrukcia za finančnej podpory Ministerstva vnútra SR. V rámci prác sa vykonala odborná rekognaskácia plochy (preskúmanie terénu), sondážne práce, vyčistenie areálu od náletových rastlín, asanácia stromov, planírovanie či hrabanie. Podstatné bolo osadenie malých granitových krížov, centrálneho mohutného kríža, pod ktorým sú osadené 2 mramorové tabule v slovenskom jazyku. 

ZDROJ:
- Mementá prvej svetovej vojny, diel III., Cintoríny v okresoch Bardejov a Svidník (Drobňák, Korba, Turik, 2010);
- Katalóg vojnových hrobov nemeckých vojakov padlých v období 1. a 2. svetovej vojny pochovaných na území Slovenskej republiky (Ministerstvo vnútra SR, 2010);
- Úradné dokumenty.