Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies.

Viac
 

História

Vyšná Polianka, okres Bardejov

V severnej časti Nízkych Beskýd, v hornej časti údolia Ondavy, bolo pravdepodobne v 50. rokoch 16. storočia založené sídlisko podľa zákupného práva. Najstaršia správa o dedine pochádza z r. 1572 a to v súpise dedín Šarišskej stolice, ktoré boli zdanené kráľovskou daňou. V uvedenom roku boli zdanené sedliacke domácnosti od pol porty. Koncom 16. storočia patrila Vyšná Polianka k malým dedinám, ale počet sedliackych domácností a domov postupne narastal. V r. 1618 bol v obci mlyn patriaci miestnemu šoltýsovi a 12 sedliackych domácností, ktoré hospodárili na štvrtinových usadlostiach. Vyšná Polianka patrila k Makovickému panstvu až do zrušenia poddanstva v r. 1848. V 19. storočí mali v obci majetky Erdödyovci.

V písomnostiach z druhej polovice 16. storočia a začiatku 17. storočia sa názov obce vyskytuje v maďarizovanom tvare Felsso Polyana, alebo v latinizovanom tvare Poliena Superior v zmysle Vyšná Poľana. Základom názvu je Poľana, pomenovanie miesta, na ktorom bola založená dedina.

Obyvateľstvo obce sa zaoberalo tradičným poľnohospodárstvom. Podľa jozefínskeho sčítania obyvateľov bolo v r. 1787 v obci 166 obyvateľov, ktorí obývali 25 domov. V prvej tretine 19. storočia sa počet obyvateľov zdvojnásobil. Nepriaznivé ekonomické pomery koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia spôsobili hromadné vysťahovalectvo obyvateľov, ktorí odchádzali za prácou najmä do USA. Na rozvoj obce mali negatívny vplyv aj vojnové udalosti v období 1. svetovej vojny. Vyšná Polianka sa stala priamym dejiskom bojov medzi ruskými a rakúsko-uhorskými vojskami v známej vojenskej operácii pri neďalekom mestečku Zborov. Okrem poškodených domov bol zničený aj drevený gréckokatolícky kostolík, postavený v r. 1810 a zasvätený sv. Paraskieve. Nový kostol postavili obyvatelia obce v r. 1919.

V administratívnej praxi v minulosti používal richtár na potvrdzovanie obecných písomností obecné pečatidlo. Najstarší známy odtlačok pečatidla je z r. 1787 zachovaný na písomnosti z 13. decembra 1787. Obecné pečatidlo vyhotovil nám neznámy rytec, ktorý je autorom mnohých obecných typárií z uvedeného roku. Aj v tomto pečatidle použil svoj „rukopis“, ktorý je charakteristický výrazným perlovcom. Majuskúlnym písmom je v kruhopise uvedené SIG: (illum) FEL (sö) : POLYANKA:1787: (v preklade: pečať Vyšná Polianka) V pečatnom poli je vyobrazený muž stojací na pažiti a držiaci v rukách hrable. Ako motív si rytec vybral jeden z tradičných úkonov pri poľnohospodárskych prácach a to hrabanie pokosenej trávy.

Pri tvorbe obecného erbu sme ako predlohu použili spomínaný motív zachovaný na historickej pečati a návrh obecného erbu v popise znie:

V červenom štíte v zelenej pažiti striebroodetý muž v zlatej veste, zlatých topánkach a zlatom klobúku, držiaci zlaté ľavošikmo sklonené hrable.

UDALOSTI PO ROKU 1945

Obec bola oslobodená dňa 19.1.1945 o 13:00 hod kedy vstúpili do obce príslušníci československého armádneho zboru. Občania prvých osloboditeľov slávnostne privítali. Za oslobodenie obce nikto nepadol. Prvým predsedom revolučného národného výboru sa stal Fedor Dupej.

Postupne sa začal život v obci prinavrácať do normálu, začala sa výstavba, obnova a modernizácia. Už v roku 1949 bolo v obci založené Jednotné roľnícke družstvo JRD, do ktorého vstúpilo 29 roľníkv s výmerou 450 ha poľnohospodárskej pôdy. Prvým predsedom sa stal Fedor Dupej. V roku 1953 nastali v okrese problémy a nepokoje, kedy sa aj niektoré JRD rozpadli. Avšak družstvo v našej obci sa podarilo zachovať, a to aj napriek veľkej snahe rozvratníkov, ktorí nechceli dovoliť družstevníkom orať, siať a vyháňali traktory z polí. Žili v tom, že pôda je ich záchranou. Práce na družstve boli náročné a vykonávali sa manuálne, ale postupne sa začali kupovať stroje a práca sa mechanizovala. Časom bola potrebná aj výstavba budov, preto sa v roku 1953 postavil kravín pre 250 ks kráv, ošipáreň, kurín a iné hospodárske budovy.

Významnou udalosťou bolo zlúčenie 5 JRD - Ondavka, Vyšná Polianka, Varadka, Nižná Polianka, Hutka - do jedného spoločného a dostalo názov JRD Makovica. Stalo sa to dňa 4.1.1972 a sídlom sa stala Nižná Polianka. V roku 1982 sa začalo aj s chovom oviec, ktoré sa pásli na Ondavskom a Hutníckom chotári. Išlo o plemená Cigája a Valaška. V apríli 1982 sa postavil aj košiar, o ktorý sa staral bača Jakub Zihany s kolektívom. 

Prelomovým bol rok 1989, keď nastala zmena v politickej orientácii vtedajšieho Československa z dôvodu nízkeho záujmu vlády o poľnohospodársky rezort. V roku 1992 sa mnohé JRD pretransformovali na poľnohospodárske družstvo podielnikov a podobne. Týkalo sa to aj PD Magura Zborov, ktoré tieto ťažké roky napokon dobre zvládlo a postupne začali rozširovať pozemky na obrábanie pôdy i obhospodárovanie lúk a pasienkov. Vo Vyšnej Polianke nastala táto situácia v roku 2004 na ploche 217 ha.

MODERNIZÁCIA OBCE

Elektrifikácia: bola vo Vyšnej Polianke vykonaná 10.1.1951, keď petrolejové lampy nahradili elektrické žiarovky.

Telefón: prvýkrát bol do obce zavedený v roku 1954.

Autobusová linka: začala oficiálne premávať dňa 5.11.1949 na linke Bardejov - Ondavka. Takto sa zlepšil prístup do okolitých obcí a postupne sa obmedzilo využívanie vozov na dopravu do mesta.

Dvojbytovka: bola postavená v roku 1954, ktorá poskytovala ubytovanie členom družstva a v jednom byte bola zriadená kancelária JRD.

Požiarna zbrojnica: postavená bola v roku 1956 v rámci akcie "Z".

Verejné osvetlenie: bolo vybudované v roku 1955 s rozpočtovým nákladom 60 000 Kčs.

Rozhlas: sa spustil do prevádzky v roku 1956.

Kultúrno správna budova: bola dokončená v roku 1956, ktorá predtým slúžila ako predajňa a v jednej miestnosti bola zriadená kancelária MNV. Pôvodne to bola židovská budova. Štátny obchod bol až od roku 1953.

Predajňa: v roku 1966 sa vybudovala zmiešaná predajňa v rámci akcie "Z". Dovtedy sa obchod nachádzal len v súkromnom dome Petra Romana od roku 1960. 

Verejný vodovod: bol vybudovaný v obci v roku 1970, čím sa výrazne zlepšili podmienky v domácnostiach občanov.

Cesta: štátna cesta cez obec bola asfaltovaná až v roku 1978, všetko bolo hradené zo štátneho rozpočtu. 

ŠKOLSTVO

V obci Vyšná Polianka má školstvo bohatú históriu. Prvé zmienky o vyučovaní žiakov pochádzajú z roku 1874, kedy prišiel do dediny prvý učiteľ, Ilija Roman. Vyučovanie prebiehalo len v prenajatom rodinnom dome, ktorý v roku 1890 odkúpili. Zuajímavosťou je, že sa učilo iba v zime, v maďarskom jazyku a učiteľ bol rodičmi platený iba obilím.V roku 1907 sa škola po kontrole inšpektora musela zatvoriť. Preto už v roku 1910 sa obyvatelia rozhodli postaviť oficiálnu budovu školy z tehál, ktoré sa pálili v školskej záhrade. V roku 1911 prišla do školy prvá kvalifikovaná učiteľka zo Zemplína Irena Tovt, ktorá učila po rusky i maďarsky. Trvalo to krátka, keďže v roku 1914 vypukla 1. svetová vojna, počas ktorej bola budova školy zničená a ostali iba múry. Všetko sa obnovilo po rekonštrukcii budovy v roku 1924 a učiť začal učiteľ Teodor Rožek, ktorý sa postaral aj o rozvinutie kultúrneho života vo Vyšnej Polianke. 

Budova školy slúžila na tento účel do konča školského roka, do júna 1986. Školu mohli navštevovať žiaci od 1. - 4. ročníka. Od septembra tohto roku už žiaci z Vyšnej Polianky a Ondavky navštevovali základnú školu v Nižnej Polianke. Budova následne poskytovala ubytovanie a v roku 2005 ju odkúpila fyzická osoba, čím stratila funkciu školy.